skip to Main Content

Cesta

Dnes mám toho veľa, o čom by som vám chcela napísať, pretože za posledné dni mi život doprial mnoho zážitkov, o ktoré sa s vami teraz chcem podeliť.

Začalo sa to cestou vlakom.
Tí, ktorí ma poznajú, vedia, že tento dopravný prostriedok som nepoužila už niekoľko rokov.

A preto som celou cestou rozmýšľala, čo mi táto cesta má priniesť.

Cesta tam prebehla „normálne“ a nič zvláštneho sa nestalo. 🙂

To som ale nevedela, čo má vesmír pre mňa pripravené na tej spiatočnej ceste.

A kam som sa vybrala? Cestovala som do Prahy na trojdňový seminár s Adam Feng Shui.

Teraz Vás možno sklamem, ale nebudem Vám rozprávať o zážitkoch a aktivitách tohoto seminára. Ani najlepší rečník by slovami nedokázal opísať atmosféru a energiu, ktorá tam bola.

Každý si túto energiu nesie v sebe vo svojom vnútri.

Ale predsa vám niečo prezradím 🙂

Seminár trval tri dni, ale ja som mala pocit, že sme tam boli týždeň. Tancovali sme, hrali sme sa, Zuzana Adam vždy zaujala našu pozornosť, presne vedela, ako nás dostať tam, kam by sme sa neodvážili pozrieť ani cez kľúčovú dierku – do nášho najhlbšieho vnútra a vytiahnuť odtiaľ všetko, čo už nepotrebujeme a čo nám bráni v našom ďalšom raste.

Ja sama som ešte niečo také nezažila, preto ešte stále spracovávam tieto zážitky…to musíte proste zažiť.

Keď som odchádzala, zdalo sa mi, že som si nezbalila všetky veci, ktoré som si priniesla. Ten batoh na chrbte bol totiž omnoho ľahší, ako keď som prišla.

Až neskôr som si uvedomila, že mám zbalené všetko, ale kráča sa mi ľahšie, lebo som zo svojich ramien zhodila ten ťažký batoh, ktorý si doteraz dennodenne nosila so sebou.

A preto mi nič iné nezostáva, len povedať: Ďakujem, ďakujem, ďakujem.

Na spiatočnej ceste vo vlaku som si chcela zatvoriť oči a v kľude trochu relaxovať…

Ale bol pre mňa prichystaný iný program 🙂

Keď som vchádzala do kupé, sedel tam jeden pán so sluchátkami v ušiach a rozloženým počítačom.
Pristúpila ešte jedna pani, ktorá sa tiež usadila a začala čítať knihu.

Potešila som sa, že v mojej relaxácii mi nebude nič brániť, preto som sa pohodlne usadila a chcela zavrieť oči.

No vtom sa otvorili dvere a vošla už od pohľadu veľmi príjemná a energická žienka, ktorá miluje život.
Keďže usmievavá Helenka hneď chcela vedieť s kým cestuje, bolo tým pádom po relaxácii 🙂
Preto sme sa navzájom všetci predstavili…meno, práca, rodina, dovolenka…a vznikol z toho úžasný rozhovor, plný smiechu, múdrostí …

Bezprostredná Helenka sa dávala do rozhovoru s každým, kto otvoril kupé, či už to bol sprievodca alebo roznášač občerstvenia.

Občas vyšla len tak na chodbu a zarozprávala sa s ľuďmi.
Z času otvorila dvere nášho kupé a povedala: „Práve som sa zoznámila s touto pani, predstavím vám ju.“

Helenka mala prosto talent dávať do kopy ľudí s podobným životným poslaním.

Postupne v kupé sedeli: Adrianka, ktorá študovala čínsku medicínu, pani, ktorá žije na samote u lesa a venuje sa ľudom, a ktorá sa vracala z podobného seminára, Helenka a ja.

Všetci sme si vymenili čísla, maily, vizitky.

A zrazu som zistila, že Adriana býva vo vedľajšej dedine a v Prahe chodí do školy  a býva pár metrov od miesta, kde mávame stretnutia s AFS.

Celú cestu som rozmýšľala, aké Ming Kua číslo majú moje nové kamošky, ale priamo sa opýtať na dátumy narodenia sa mi predsa len nezdalo moc vhodné.

A zrazu som počula otázku: „Kedy ste sa narodili?“

A to som sa už musela smiať. Lebo vesmír vždy nájde spôsob ako…

Potešilo ma aj, že môj odhad čísel bol správny.

Takže nakoniec som si spiatočnú cestu užila aj bez relaxácie 🙂
Preto ďakujem vesmíru, že mi umožnil cestovať s týmito príjemnými ľuďmi.

Komentáře

Back To Top